Zostavovatelia: Juraj Šedivý
Predpokladaný rok vydania: 2013 – 2014
Aj štruktúra zväzku venovaného stredovekému mestu sa člení na štyri časti. V prvej autori opisujú premeny stredovekej prírody na okolí mesta (neregulovaný tok Dunaja, množstvo ostrovov, záplavy, úžitkové zvieratá v meste aj lovené na jeho okolí). Druhá časť knihy prezentuje významné udalosti spojené s mestom počnúc zásnubami princeznej Alžbety v roku 1211, cez mongolské nebezpečenstvo (1241 – 1242), uhorsko-rakúske boje v druhej tretine 13. storočia, bitku na moravskom poli (1278), pobyt kardinála Gentilisa (1311), návštevy Ľudovíta Veľkého a udelenie trhových privilégií Prešporčanom v 14. storočí, prestavbu Bratislavského hradu za Žigmunda Luxemburského v tretine 15. storočia, rokovania s husitmi, až po založenie Univerzity Istropolitany (1465) a dostavbu neskorogotického Kostola sv. Martina a Spasiteľa koncom 15. storočia. Na začiatku opisovaného obdobia tvorili miestnu elitu županovi vazali s pozemkovým majetkom mimo podhradia. „Vojensko-agrárne“ podhradie sa transformovalo na stredoveké „remeselnícko-kupecké“ mesto až vďaka veľkým stavebným projektom druhej polovice 13. storočia (hradby, farsko-kapitulský chrám, františkánska a klariský kostol), ktoré do podhradia prilákali investorov, kapitál, pracovné sily a remeselníkov-špecialistov. Až vtedy sa z niekdajších županových vazalov a nových „hostí“ utvorila komunita, na čele ktorej stál najvplyvnejší spomedzi „developerov“, prepojený na miestneho župana. Vlastnú samosprávu získali Prešporčania až udelením privilégií v roku 1291.
Tretia časť opisuje spoločenské, ekonomické a kultúrne procesy v stredovekom Prešporku. Smerom dovnútra komunity badať urbanistické, samosprávne, cirkevno-správne, sociálno-ekonomické a kultúrne zmeny: prudký urbanistický vývoj je typický pre jednu až dve generácie pred a po roku 1300, zároveň sa mešťania snažili o emancipáciu od tunajšej kapituly po cirkevno-právnej, aj cirkevno-hospodárskej stránke (dohoda z roku 1302). Nakoniec sa od nej oddelili aj kultúrne (pred polovicou 14. storočia vznikla mestská kancelária). Komunita si pomerne skoro vybudovala aj vlastnú sociálnu ustanovizeň (špitál) a vytvárala si (spísomnila) na základe panovníkom delegovanej moci vlastné pravidlá komunálneho života (mestské právo). Do veľkej miery sa unifikovala aj jazyková štruktúra obyvateľov, keď v uliciach jasne dominovala nemčina. Smerom navonok sa komunita vďaka kolektívnemu vlastníctvu poddanských osád zmenila na plnoprávneho feudála, od roku 1405 dokonca so zastúpením na krajinskom sneme. Vďaka panovníkom získala množstvo privilégií na jednej strane, na druhej strane sa však transformovali aj jej povinnosti. Zmenila sa štruktúra daňových dávok v prospech kráľovskej komory aj vojenské povinnosti mešťanov. Symbolickú zmenu vnímania komunity odrážajú aj nápisy na pečatiach: ranogotický nápis „pečať mešťanov“bol na začiatku 14. storočia nahradený gotickým kruhopisom „pečať mesta“. Štvrtá časť zhodnotí staršie historiografické texty venované stredovekému obdobiu a porovná vývoj v urbánnom dejepisectve mesta od čias I. Rakovszkého a T. Ortvaya.