DEJINY BRATISLAVY 4

Pressburg / Pozsony / Prešporok - Od konca 18. storočia do roku 1919

Zostavovatelia: Gabriela Dudeková a Elena Mannová
Predpokladaný rok vydania: 2014 – 2015

Koncom 18. storočia preniesli sídlo niektorých centrálnych úradov Uhorského kráľovstva (najmä Kráľovskú uhorskú miestodržiteľskú radu a Uhorskú komoru) z Bratislavy do Budína. Vtedajší Prešporok prestal plniť funkcie hlavného mesta krajiny. S presťahovaním centrálnych úradov sa z Bratislavy presídlila aj významná časť nižšej šľachty, úradníctva a duchovenstva. Fungovanie mesta krátkodobo narušili udalosti napoleonských vojen, keď sa Prešporok stal jedným z bojových miest – dokonca bol v júni 1809 bombardovaný. Strata statusu hlavného mesta mala za následok postupný pokles významu Prešporka. Stalo sa z neho jedno z provinčných centier Uhorska, najmä potom, ako sa tu prestali konať korunovácie uhorských kráľov (posledná sa uskutočnila v roku 1830) a napokon prestal byť aj sídlom zasadaní Uhorského snemu (posledné, revolučné zasadanie, sa konalo od novembra 1847 do marca 1848). Politický význam mesta síce upadol, no zostávalo naďalej regionálnym centrom kultúry, vzdelávania, obchodu, remeselnej a čoraz rýchlejšie sa rozvíjajúcej priemyselnej výroby. Od poslednej tretiny 19. storočia, ale najmä na prelome 19. a 20. storočia, zaznamenalo mesto búrlivý stavebný a priemyselný rozvoj a hrdilo sa prívlastkom „druhé mesto Uhorska“. Po regulácii Dunaja sa výstavba rozšírila o nové priemyselné a obytné štvrte, do rastúceho centra priemyslu začali prúdiť za prácou noví obyvatelia – stále početnejšia vrstva priemyselného robotníctva. Prvá svetová vojna znamenala pre mesto negatívne prejavy vojnového režimu a krízy zásobovania. V závere vojny sa vynorila otázka o budúcom osude mesta...

Všetky tieto a ďalšie aspekty zachytáva zväzok, ktorý má v názve príznačne trojjazyčné pomenovanie mesta jeho vtedajšími obyvateľmi Pressburg – Pozsony – Prešporok. Tradičný nemecký charakter mesta bol oslabený tlakom politického režimu po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867, v dôsledku ktorého sa štatisticky znížil počet Nemcov a zvýšil podiel Maďarov v meste. Hoci sa vplyv štátnej idey jednotného maďarského národa prejavil viac či menej úspešnou snahou o maďarizáciu mesta, jeho orgánov a verejných symbolov (oficiálnych pomenovaní ulíc, námestí a iných verejných priestranstiev, významných budov a pamätníkov, divadla, univerzity atď.), početnú, ale najmä kultúrnu a ekonomickú prevahu si zachovávalo nemecké meštianstvo. Pre mesto však ďalej zostala charakteristická etnická a náboženská pestrosť obyvateľstva. V januári 1919 sa Prešporok stal súčasťou Československej republiky a v marci dostal nové pomenovanie Bratislava.